O NAJSVÄTEJŠEJ TROJICI

            Kardinál Špidlík spomína jednu udalosť z púte zo Svätej zeme. „V meste Hebron sme navštívili mešitu nad Abrahámovým hrobom, pričom nás sprevádzal jeden moslimský strážca. Spolu sme viedli priateľský rozhovor, v rámci ktorého sa moslim odvážil začať náboženskú dišputu: „My, mohamedáni, sme jedinými pravými potomkami Abraháma a veríme, že praotec Abrahám bol prvým moslimom.“ Ja som mu odpovedal: „Je isté, že Abrahám bol jedným z velikánov ľudstva, ktorý veril v jediného Boha. A preto sem, na jeho hrob, chodíme aj my, kresťania.“ „Ale nie celkom právom“, namietal moslim. „Vy ste vieru v jediného Boha stratili a začali ste uctievať troch Bohov, preto nie ste pravými potomkami Abraháma...““
            Takto ešte stále niektorí moslimovia chápu kresťanské učenie o Najsvätejšej Trojici. My vieme, že Boh je len jeden, ale existuje v troch Božských osobách. Táto pravda je pre nás tajomstvom.
            Ktosi povedal, že ľudské tajomstvo prestáva byť tajomstvom, keď sa prezradí. Keď však Boh zjaví svoje tajomstvo, celý život nebude stačiť na to, aby sme ho preskúmali. My  môžeme len so svätou Katarínou Sienskou zvolať: „Večný Boh, večná Trojica, si tajomstvo tak hlboké ako je more. Čím viac ťa skúmam, tým viac ťa nachádzam, a čím viac ťa nachádzam, tým viac ťa skúmam. Ale nikdy sa neuspokojím. Keď naplníš moju dušu, pocítim ešte väčší hlad po tvojom svetle. Nadovšetko túžim uvidieť ťa takého aký skutočne si.“